Ako píše britský denník The Guardian, koncentráciu ultrajemných častíc -
teda častíc menších ako 0,1 mikrometra -, krajiny spravidla neregulujú.
Sú pritom považované za škodlivejšie než väčšie častice, ktoré sa bežne
monitorujú.
Medzi zdroje ultrajemných častíc patria aj autá a kachle. Vedci sa podľa
dostupných údajov domnievajú, že UFP dokážu prejsť cez pľúca
nadchádzajúcej matky až do jej krvi. Tam spôsobujú zápal a je
pravdepodobné, že sa vedia dostať cez placentu do krvného obehu plodu.
Deti žien, ktoré boli počas tehotenstva vystavené vzduchu s
koncentráciou 30.000 UFP na centimeter kubický, mali štyrikrát vyššie
riziko vzniku astmy ako deti, ktorých matky boli vystavené koncentrácii
15.000 častíc na centimeter kubický. Tieto úrovne predstavujú rozdiel
medzi bočnou uličkou a frekventovanou cestou, približuje The Guardian.
Astmu diagnostikovali 18 percentám z 400 sledovaných plodov, pričom
väčšine z nich približne tri roky po narodení. Vedci pritom zohľadnili
aj iné faktory vrátane veku matiek a ich hmotnosti.
"Detská astma je stále globálnou epidémiou, ktorá sa bude
pravdepodobne zhoršovať s očakávaným nárastom znečistenia ovzdušia
časticami v dôsledku klimatickej zmeny," povedala profesorka a
vedúca výskumu Rosalind Wrightová z lekárskej fakulty Icahn School of
Medicine na Mount Sinai v americkom meste New York.
Podľa Wrightovej sú ľudské plody obzvlášť citlivé na oxidačný stres,
ktorý v telesných tkanivách spôsobujú znečisťujúce častice. "Vývojový proces plodu je mimoriadne citlivý na čokoľvek, čo naruší oxidačnú rovnováhu," uviedla Wrightová.
Ako pripomína The Guardian, škodlivý vplyv znečisteného vzduchu na
ľudský plod je známy už dlhšie. Predchádzajúce štúdie zistili spojitosť
medzi znečisteným vzduchom, predčasnými pôrodmi a nízkou pôrodnou
hmotnosťou. Jedna štúdia z roku 2019 zistila, že znečistenie vzduchu
zvyšuje riziko spontánneho potratu rovnako ako fajčenie. Vedci taktiež
objavili prachové častice priamo v placentách.